4. október 2021

Najkrajšie budovy majú vždy rešpekt k mestu a vysokú mieru estetickej pokory

Autor HERRYS
Najkrajšie budovy majú vždy rešpekt k mestu  a vysokú mieru estetickej pokory

Pri príležitosti svetového dňa architektúry sme sa zhovárali s významným architektom Jurajom Sonlajtnerom o architektúre a o rezidenčnom projekte Metropolis, ktorého architektonický návrh vytvoril s kolegami zo City Work Architects. Hovorí, že v mestskej architektúre nemá rád „módne výstrelky". Architektúru vníma ako službu a jej budúcnosť vidí v racionálnom uvažovaní a udržateľnom rozvoji miest, vidieka a krajiny.

 

Čo je podľa Vás úlohou súčasnej architektúry? 

Kedysi niekto povedal, že architektúra je vytváranie skutočnosti. A myslím, že nezáleží na tom, či hovoríme o architektúre súčasnej alebo historickej. Samozrejme, vždy je odrazom doby a spoločnosti. Pre mňa osobne je architektúra službou, za ktorou je poctivá práca s veľkou zodpovednosťou a nutnosťou pokory.
 

Ktorá zo svetových budov na Vás zanechala najväčší dojem?

Nedá sa povedať, že by som mal najväčší dojem z jednej budovy. Najsilnejší zážitok a moje najobľúbenejšie miesto je New York, kvôli jeho energii, priateľskej atmosfére a veľkorysosti, ktorá sa aj storočia po založení ukazuje ako unikátna a životaschopná.

 

Ako by Ste definovali Váš štýl?

Asi by sa dalo povedať, že pracujeme s moderným tvaroslovím a minimalistickou estetikou. Snažíme sa vyvarovať dekoratívnosti a snahe o prvoplánovú výnimočnosť. Prioritou pre nás je symbióza našich novostavieb s overenými hodnotami miesta.

 

Vaša práca na rezidenčnom projekte Metropolis je odovzdaním architektonického návrhu splnená alebo budete k dispozícii aj pre konzultácie a dozor aj počas výstavby?

S budovou budeme pracovať až do konca výstavby, a to nie len v rámci tzv. autorských dozorov. Vždy sa dá počas výstavby projekt zlepšiť, či už v architektúre detailu, alebo v technických záležitostiach.
 

Aké hodnoty prináša dizajn architektúry projektu Metropolis do nového downtownu?  

Nerád hovorím o „dizajne“ v súvislosti s architektúrou alebo urbanizmom.  Samozrejme , že každý dom má svoj „dizajn“, či už fasády alebo interiérov.  Metropolis som chcel poňať čo najviac nadčasovo, preto som zvolil jednoduchý geometrický vzhľad a štruktúru. Nemám rád „módne výstrelky“ v architektúre, myslím si, že do mesta to nepatrí. Najkrajšie budovy majú vždy rešpekt k mestu a vysokú mieru estetickej pokory.
 

Budova má v rámci svojho miesta významnú komunikačnú úlohu. Je dôležité, ako komunikuje so svojím okolím a ako podporuje sociálne interakcie svojich obyvateľov. Ako Ste na tento aspekt mysleli v projekte Metropolis? 

Metropolis je situovaný v centre mesta na nároží ulíc Bottova - Chalupkova. Súčasťou architektúry bude živý parter, kde sa budú nachádzať služby pre verejnosť, a taktiež verejný park, kde si môžu obyvatelia mesta odpočinúť od ruchu a okolitej dopravy. Tvar samotnej budovy je zasadený s rešpektom k uličnej sieti budúceho downtownu a potvrdzuje tzv. uličné čiary, preto si myslím, že bude dobrým orientačným bodom. Dnes je v móde „dizajnovať“ solitéry budov čo najoriginálnejšie a architekti niekedy nemyslia na mesto a jeho štruktúru, logiku pohybu chodcov, orientáciu a podobne. 

 

Aký je pocit architekta na konci, keď je stavba dokončená a ľudia sa môžu sťahovať? 

Keď sa podarí, tak je tam určitá spokojnosť, úľava po dlhoročnom procese. Čo sa týka našich stavieb, tak sme mali doteraz šťastie, že sme mohli byť s výsledkami práce spokojní. Myslím ale, že kvalitu našej architektúry posúdi niekto až o mnoho generácii neskôr. Tak, ako my sa dnes pozeráme na historickú architektúru s odstupom a nezaťažení dobou, v ktorej vznikla.

 

Budúcnosť českej a slovenskej architektúry – ako ju vidíte v kontexte vývoja požiadaviek ľudí na bývanie, ochranu, či zázemie? 

Myslím si, že budúcnosť architektúry by mala byť v racionálnom uvažovaní, zmysluplnom a udržateľnom rozvoji našich miest, vidieka a krajiny. V Čechách aj na Slovensku je veľa kvalitných architektov, ktorí sa zaoberajú spoločenskými, sociálnymi a inými aspektami architektúry. Nie som zástancom ekologického náboženstva, ale myslím si, že stavať ohľaduplne k životnému prostrediu by sa malo vždy, bez ohľadu na to, čo je práve v móde.  Som rád, že dnes sa už považuje za normálne myslieť na minimálnu spotrebu energií a rozumnosť výstavby. Čo sa týka vývoja nárokov ľudí, t. j. klientov aj koncových užívateľov stavieb, tak stále sa po nás chce vyšší štandard v pohodlí, technológiách, ale aj v bezúdržbovosti architektúry a podobne.  
 

Čo by Ste poradili mladým architektom?

Nechcem nikomu radiť, každý si musí nájsť svoju vlastnú cestu.  Ale určite odporúčam, aby sa v mladom veku vzdelávali v čo najširšom rozsahu. Vzdelávanie v širokom rámci mne osobne dalo najviac. Zaujímal som sa nielen o architektúru a umenie, ale študoval som fyziku, sociológiu, filozofiu, psychológiu a prial by som si mať na to viac času aj dnes.

 


Juraj Sonlajtner (46) sa narodil v Nitre. Vyštudoval Fakultu architektúry Českého vysokého učení technického v Prahe a v štúdiu pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe. V rokoch 2000 až 2009 bol partnerom v ateliéri ADNS, v roku 2009 založil kanceláriu City Work Architects. Je spoluautorom viacerých stavieb, napríklad Baťův Institut Zlín, Vzdělávací Centrum Na Karmeli Mladá Boleslav, Residenční projekt Prague Marina, Praha Holešovice , Bytový dům Praha, Kavčí Hory. Mnohé jeho projekty ako napríklad Bydlení pro seniory Opava, Baťův Institut Zlín, či Rozvojové území Strahov vyhrali architektonické súťaže. Viac informácií o práci Juraja Sonlajtnera nájdete na www.citywork.cz.
 

Administativní budova Prague Marina, Praha Holešovice. Hlavný architekt projektu: Juraj Sonlajtner.

Projekt nazvaný Prague Marina Office Center predstavuje dve prepojené administratívne budovy, ktoré boli postavené na ľavom brehu Vltavy - v atraktívnej, novo sa rozvíjajúcej lokalite Prahy 7. Tento komplex ponúka variabilné riešenie i pre náročných nájomcov, ktorí hľadajú pre svojich zamestnancov a klientov moderné netypické kancelárske priestory vysokej kvality.

14|15 Baťův Institut, Zlín - Konverze továrních budov 14 a 15. Hlavný architekt projektu: Juraj Sonlajtner.

Baťův Institut v Zlíne vznikol konverziou dvoch budov bývalého Baťovho továrenského areálu. Výrobný areál pôvodnej Baťovej továrne v Zlíne je jedným z najväčších skvostov českej industriálnej architektúry. Pôvodne industriálne budovy sa po rekonštrukcii zmenili na moderné kultúrne centrum s tromi kultúrnymi inštitúciami – múzeom, galériou a knižnicou.
 

Vzdělávací Centrum Na Karmeli, Mladá Boleslav. Hlavný architekt projektu: Juraj Sonlajtner.

Vzdelávacie centrum Na Karmeli (otvorené v roku 2007) prepája historickú a modernú architektúru do unikátneho objektu, ktorý slúži ako zázemie pre koncerty, divadelné predstavenia, výstavy, vzdelávacie programy alebo spoločenské stretnutia.